Vysoké Tatry. Najmenšie veľhory na svete, pýcha Slovenska a výzva pre každého milovníka prírody. Na pohľad pokojné majestátne hory s prekrásnymi lesmi, vodopádmi či skalnými bralami však majú aj svoju odvrátenú stranu mince.
Bol horúci letný deň. Písal sa rok 1973 a mladý 20-ročný začínajúci horolezec mal namierené do stien Vysokých Tatier. Ťažké oceľové mraky ho však zastavili hneď po vystúpení zo sedačkovej lanovky pri Chate pod Soliskom. Kým sledoval s kamarátmi hrozivú búrku za oknom, pribehol do chaty vystrašený muž – v sedle udrel blesk, všetci popadali a nikto sa nedvíha!
Chlapci im rýchlo utekali na pomoc a cestou stretli turistov, ktorí na improvizovaných nosidlách niesli šokovanú ženu. O pár desiatok metrov vyššie ležal jej muž, ktorý sa už neprebral. Opýtala sa: “Trpí môj manžel veľmi?”. “Netrpí,” znela pravdivá, no nie celkom presná odpoveď.
O dva dni neskôr si mladý horolezec prečítal v novinách strohú správu: “Počas túry vo Vysokých Tatrách zasiahol blesk dvojicu manželov. Kým žena utrpela iba šok, muž bol namieste mŕtvy. Manželia boli v Tatrách na svadobnej ceste…”
Toto je príbeh, ktorý priviedol vtedy mladého horolezca Jaroslava Švorca, dnes už skúseného dlhoročného horského záchranára, k tejto práci. Niekto to predsa musí urobiť. A kto iný, ak nie chlapci, ktorí v horách žijú, poznajú ich naspamäť, chatári, nosiči, horolezci… Tí, ktorí sú na mieste nešťastia vždy prví.
Podľa dostupných zdrojov našlo v našich veľhorách smrť doposiaľ 1 194 obetí. Na symbolickom cintoríne Pod Ostrvou pri Popradskom plese je na tabuľkách vyrytých viac ako 400 mien. A vstup na cintorín sa prihovára: “Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.”
Príčiny úrazov sú rôzne – nezvládnutý vysokohorský terén, pády, lavíny, zásahy bleskom, utopenie, vyčerpanie, únava či zlyhanie srdca. Ale až 92% úmrtí vo Vysokých Tatrách tvoria úrazové úmrtia. 88 percent mužov. Najviac umierajú mladí ľudia vo veku od 21 do 30 rokov. A najčastejšie v auguste a v sobotu. To hovoria štatistiky.
Jaroslav Švorc, v súčasnosti predseda Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru, však nevidí čísla, ale ľudí. Počas svojho pôsobenia v horskej službe zažil mnoho tragédií. Pod názvom Smrť si nevyberá vydal knihu o 50-tich nešťastných príbehoch z Vysokých Tatier. Ako sa hovorí, mnohé knihy napísal sám život. Túto však napísala smrť.
Jaroslava viedli k napísaniu knihy dva dôvody. Aby čitateľ v riadkoch našiel ponaučenie a aby sa osud smutných hrdinov neopakoval. Na druhej strane chcel poukázať na prácu horských záchranárov – neviditeľných hrdinov, ktorí nasadzujú každý deň svoj vlastný život.
Smrť si naozaj nevyberá. Či už je to skúsený horolezec alebo bežný turista. Priatelia, milovníci hôr, dávajte si pozor! Vstupujete do vysokohorského terénu, kde vládne sama príroda. A nezabúdajte na to, že nezodpovedným prístupom riskujete nielen svoj život, ale aj životy tých, ktorí sa vám pokúsia pomôcť.
Rozhovor s Jaroslavom Švorcom na Rádiu Regina Východ si môžete vypočuť TU.
Denník reportérky 
Zatiaľ som bol vždy pripravený!
Páči sa miLiked by 1 person