Prednedávnom ma oslovili z košického divadla Per Absurdus, či by som im nenahrala zopár viet do ich novej divadelnej hry. Samozrejme, veľmi ma to potešilo, keďže s týmito divadelníkmi som kedysi spolupracovala a hrala. Na chvíľu som sa vrátila o pár rokov späť a opäť ma pohltilo divadlo.
Priznám sa, že do divadla už veľmi často nechodím. Naposledy som bola, myslím, na hre To je ohromné, miláčik… v podaní Divadla na opätkoch v Spišskej Novej Vsi a doslova som plakala od smiechu. Takže pozvanie na premiéru Denník Mizantropa – Beginning som rada prijala a tešila som sa, čo P.A. vydumali. Veľmi dobre si totiž uvedomujem, koľko práce prináša tvorba a hranie autorského divadla. Udržať si pozornosť divákov, nacvičovať každý týždeň, vymýšľať, ladiť detaily, a to všetko vo svojom voľnom čase. Pozrime sa teda na túto konkrétnu hru.
Denník mizantropa – Beginning je pokračovanie (či skôr PREDkračovanie) prvej časti MHD stories. Predstavenie opisuje svety a strety hlavných hrdinov predtým a medzitým ako sa odohrali v prvej inscenácii. A hoci som prvý diel nevidela, vôbec to nevadilo, keďže obe časti fungujú ako autonómne inscenácie.
Scenár a réžia: Per Absurdus – Zuzana Dovičáková,
Účinkujú: Zuzana Vilimová, Barbora Repková, Igor Žovtik, Petra Badaničová, Brandon Martin Wolfenden, Zuzana Dovičáková
O Zuzke, ktorá je režisérkou, zakladateľkou divadla a autorkou inscenácie, viem, že veľmi rada hĺba nad vecami, nič u nej nie je prvoplánové a fascinujú ju tajné zákutia ľudskej mysle. Tak akosi som výrazné prvky psychiky očakávala aj v tejto hre, čo sa mi potvrdilo. Hneď v úvode nás v sprievode mystickej hudby privítali tváre v maskách. Rôzne podoby myšlienok, démonov, ktoré sa hrajú s naším podvedomím, ale zároveň z nás robia výnimočné (či vadné) bytosti.
V bulletine sa píše: “Príbeh sa intímnejšie vnára do duševného súkromia postáv, obnažuje ich nekonvenčné vzťahy, bolestivé tajomstvá i smutné radosti. Tragikomická inscenácia s mysterióznymi prvkami odkryje zvrátené, mučivé i absurdne vtipné tajomstvá netradične tradičných hrdinov.”
Sama by som to lepšie nenapísala. Postavy boli nádherne vykreované, každá s vlastným príbehom, ktoré sa navzájom prelínali a dopĺňali. Veľká časť deja sa odohráva v psychiatrickej ambulancii doktorky Zacharovej a v čakárni ambulancie. Tam sa väčšina hlavných postáv stretáva a v rámci čakania sa zoznamujeme s ich príbehmi. Šaňo Slivka, exfeťák, ktorý ruca maltu, je veľký enviromentalista a v minulosti užíval výhradne drogy prírodného charakteru. V podaní Igora Žovtika sa komická postavička stretáva v čakárni s melancholickou Evou. Tá sa zaľúbi do mĺkveho Adama trpiaceho nespavosťou a pomaly podlieha jeho pokušeniam. Vyvinie sa medzi nimi netradičná lovestory. Výraznou postavou je aj Anna, Adamova sestra a katakonická schizofrenička, ktorá bojuje so svojimi démonmi v hlave.
Inscenáciu okoreňujú a odľahčujú aj epizódne rozhovory a príbehy rôzne psychicky “pokrivených” postavičiek. Najzapamätateľnejší je rozhodne pán Koniak, ktorý má zaujímavú poruchu. Vzrušujú ho radiátory.
Dejovú líniu dopĺňajú mysteriózne prvky, ktoré som spomínala v úvode. Zobraziť a pochopiť ľudskú psychiku, ktorá je premenlivá, nestála a neuchopiteľná je skutočne náročné. Musím však uznať, že divadlu Per Absurdus sa to podarilo a po predstavení vo mne ostal pocit, ktorý ostáva po dobrých hrách. Rozmýšľala som nad ňou ešte dlho po tom ako sa herci poklonili. A myslím, že rozhodne patrí medzi hry, ktoré môžete vidieť niekoľkokrát za sebou a stále v nej objavíte niečo nové.
Alebo ako bolo povedané v hre: Vrana k vrane sadá, vadný vadného si hľadá.
Foto: Výmenníky – Tibor Czitó | Text: Miroslava Slejzáková
Denník reportérky 
Pridaj komentár