Počas svojich potuliek po Slovensku som navštívila aj Podolínec – kedysi slávne mesto s bohatou históriou, ktorá na vás dýcha doslova na každom kroku. Pozrime sa spolu na najznámejšie pamiatky mesta a komplex hradieb, ktorý niekedy dosahoval 1068 m s výškou až 10 metrov. Okrem rozhlasovej Vlakotúry vám dnes ponúkam aj krátke video s prierezom histórie mesta.
Podolínec – podtatranské mesto s bohatou históriou, opradené legendami, mesto, ktoré zažilo časy veľkého rozmachu ale aj požiare, hlad, živelné pohromy, zemetrasenie či mor. Aj napriek všetkým týmto skúškam mesto prežilo a z historického hľadiska patrí medzi najkrajšie stredoeurópske mestá. Dokonca mu Rád piaristov pripisoval taký význam, že ho nazval Aténami nad Popradom.
Historickému námestiu v tvare otvorenej šošovky dominujú renesančné domy zo 17. storočia. V niektorých meštianskych domoch sa zachovali ešte gotické jadrá.
Výrazným prvkom je mestský hrad, ktorý začali stavať v roku 1409. Podolínsky hrad sa skladal z dvoch častí – prvú tvoril hradný palác, v ktorom dnes sídli mestský úrad, malé nádvorie a vstupná brána z námestia. Tou druhou bol hospodársky dvor.
Koncom 13. storočia bolo mesto opevnené násypom a priekopou. Samotné hrady sa začali stavať v 14. storočí. Po obvode sa podľa údajov z roku 1553 nachádzalo 18 bášt a 3 veže. Hradby boli dlhé 1068 metrov s výškou takmer 10 metrov. Pod nimi sa nachádzala priekopa s valom. Dnes hradby nájdeme už len na niekoľkých úsekoch. Za pozornosť určite stojí aj fakt, že v stredoveku mali na Spiši hradby iba 4 mestá: Levoča, Kežmarok, Spišská Nová Ves a Podolínec.
Najcennejšou sakrálnou pamiatkou mesta je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Postavili ho na konci 13. toročia na mieste starého románskeho kostola. Zaujímavosťou je, že vzácna bronzová krstiteľnica, pod víťazným oblúkom, je dielom najslávnejšieho spišského zvonolejára – Majstra Konráda zo Spišskej Novej Vsi.
Medzi typické stavby viacerých spišských miest patria renesančné zvonice. Tá podolínska vznikla v roku 1659 prestavbou skoršej stredovekej zvonice. Špecifikom je, že jej dolná čast slúžila kedysi ako radnica. V zvonici sú umiestnené 4 zvony. Dva z nich majú stredoveký pôvod.
Osobitnou kapitolou v architektúre ale aj dejinách Podolínca je kláštor piaristov. Ale o tom nabudúce 🙂
Vypočujte si rozhlasovú Vlakotúru po východe z Podolínca, kam som sa vybrala spolu s nadšenkyňou slovenských hradov Miriamou Pĺžovou. Aj keď nám počasie neprialo a bola nám zima, prezreli sme si zvyšky hradobných múrov a a spoznali tak ďalší kúsok našej histórie.
Text, Foto, Video: Miroslava Slejzáková, Denník reportérky
Odborná konzultácia: Miroslav Števík, Múzeum Spiša
Denník reportérky 
Ďakujem Vám za všetkých Podolinských rodákov, ktorých osud zavial ďaleko od milovaného mesta. Krásne to je, pošlem to aj do zahraničia. Budeme sa tešiť na pokračovanie. Je tam toho ešte veľa čo sa dá ukázať. Kráštor má svoju zaujímavú históriu, za zmienku by stál aj starý židovský cintorín, o ktorý sa pravda mesto veľmi nestará, čo je na škodu. Kulturný dom, ktorý za našich mladých čias volali “kúpele”. Z rozprávania našich rodičov vieme, že Podolínec bolo mesto, ktoré žilo bohatým kultúrnym – ba dnes by sa povedalo multikultúrnym životom. Ľudia vedeli spolu pracovať aj sa baviť. Prerušilo sa to s príchodom 2. svetovej vojny. Potom bola snaha o nadviazanie na tradície, vo velkom sa budovalo, ale aj búralo (napríklad hradby), ale po nežnej revolúcii to bohužiaľ ide veľmi pomaly. Je to čiastočne dané dobou a technikou, ktorá je bohužiaľ k dispozícii, ale nie len tým. Skladba obyvateľstva sa veľmi zmenila, ozajsných rodákov rýchlo ubúda.
Páči sa miPáči sa mi