Dnes sa trochu vrátim v čase. Do obdobia, keď som nahrávala pre rozhlas jednu zo svojich prvých Vlakotúr. Keďže bol január, neskutočné mrazy a zima, nechcelo sa mi veľmi túlať po horách v takom nečase a radšej by som si bola užila peknú trasu vlakom.
Dlhé roky som na sociálnych sieťach sledovala istého fotografa, Matúša Vavreka, ktorý funguje pod umeleckým menom Makbedrik. Sledovala som jeho fotocesty Slovenskom a páčila sa mi myšlienka, že všade chodí vlakom. Predsa sme mali niečo spoločné a hoci sme sa osobne nepoznali, vnímala som ho cez jeho fotky ako priateľa, s ktorým som sa nikdy nestretla.
A tak som sa raz odhodlala, napísala mu, predstavila svoju Vlakotúru v rozhlase a pozvala ho na výlet so mnou. Matúš, samozrejme, súhlasil a spoločne sme sa dohodli, že to spojíme s jeho fotocestou. Za náš cieľ sme si vybrali Telgárt, keďže je to jedno z najzaujímavejších miest pre vlakových nadšencov na Slovensku.
Stretli sme sa vo vlaku v Kysaku, zamierili sme do Margecian a na sekundu presne sme stihli prestup na vláčik, ktorý nás previezol Hnileckou dolinou. Cestou sme sa rozprávali o vlakoch, fotení, cestovaní… A tak sa môj nepoznaný virtuálny kamarát stal reálnym.
Keďže šla dlhá súprava, pred Telgártom sme sa museli presunúť do prednej časti vlaku, aby sme mohli vystúpiť, pretože zvyšok súpravy ostal stáť v tuneli.
A prečo nás lákal práve Telgárt?
- vlakom prechádzate cez Chmarošský viadukt, na ktorom sa cítite ako vo filme o Harrym Potterovi cestou na čarodejnícku školu Rokfort,
- Besnícky tunel – najvyššie položený na Slovensku, vrcholový bod je vo výške 957 metrov nad morom,
- na krátkom 12 km úseku pod Besníckym sedlom, musí trať prekonať rozdiel 172 metrov,
- prechádzate cez úžasné technické riešenie, Telgártsku slučku, dlhú asi 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 metrov,
- v nej je položený aj najdlhší tunel tejto trate, Telgártsky tunel, dlhý 1239 m.
Cestou k Chmarošskému viaduktu (autor: Makbedrik)
Keďže vlaky počas víkendov chodia do tejto oblasti len skoro ráno alebo až poobede, do Telgártu sme dorazili pri západe slnka. Utekali sme naspäť k Chmarošskému viaduktu, aby sme si ho odfotili. Medzitým sa zotmelo. Pozrite si porovnanie fotky s mojím mobilom a fotky, ktorú za rovnakých podmienok vytvoril Makbedrik.
Mali sme len hodinu na fotenie, pretože nám išiel vlak naspäť. Inak by sme zrejme uviazli v Telgárte aj na noc. Dobehli sme na stanicu, Matúš nastavil statív a stihol ešte odfotiť prichádzajúci vlak, rýchlo zobrať statív aj s foťákom do rúk a naskočiť do vozňa. Vymrzli sme, necítila som si ruky a poriadne som nevedela ani artikulovať na mikrofón, ale podľa mňa to všetko stálo za túto výslednú fotku!
Viac zaujímavosti o Telgárte, ale aj o našej Vlakotúrofotoceste si môžete vypočuť v archíve Rádia Regina Východ na tejto stránke (od 3. minúty).
Text: Miroslava Slejzáková | Foto: Miroslava Slejzáková, Matúš Vavrek – Makbedrik
Denník reportérky 
Pridaj komentár