Už 20. augusta 2019 predstaví v Košiciach svoju tvorbu mladá fotografka z východu, Veronika Selepková. Hlavnou témou výstavy bude voda, súvisiaca s očistou tela i duše. Série fotografií opisujú psychický stav nielen autorky, ale aj jej modeliek a blízkych.
Nie všetko, čo sa trbliece navonok, sa trbliece aj vo vnútri. Spoločne sa tak pozrieme do ubolenej duše, kričiacej o pomoc, očisťujúcej sa a so šťastným koncom – vynorením sa. Ponorte sa spolu s autorkou do ríše fantázie a pocitov. Prinášam vám pohľad za oponu – rozhovor s Veronikou Selepkovou o tom, ako výstava vznikala a čo všetko prináša so sebou fotenie vo vodnom prostredí.
Už o pár dní predstavíš v Košiciach svoju novú výstavu, ktorej hlavnou témou je voda. Ako si sa dostala k foteniu a aká bola tvoja cesta k hľadaniu svojej poetiky až k tejto sérii fotografií?
K foteniu som sa dostala ako tínedžerka, keď som si klasicky fotila kvetinky a moje kamošky na mobil. Neskôr som si kúpila prvý malý foťáčik a nestačilo mi to. Prišla prvá zrkadlovka. Veľmi ma bavilo fotiť dievčatá a koncerty. Keďže som sa ocitla medzi potetovanými pankáčmi a metalistami, tak som asi najviac fotila ich. To, čo iní odsudzovali, ja som brala ako to najkrajšie a najzaujímavejšie. Vždy sa mi páčili iní ľudia. Asi podobní mne. Takí, ktorí nemali easy život a prechádzali si ťažkými obdobiami. Asi nie nadarmo sa hovorí, že čo vyžaruješ, to priťahuješ. Tak som sa dostala asi aj k tomuto cyklu. Pre mňa je fotka liek a druh liečenia sa (v tom psychickom zmysle). Vlastne vždy aj bola, len som si to nikdy takto neuvedomovala. Poetiku som si asi nikdy nehľadala. Prišla sama, bez pozvánky a nečakane. Vždy to, či som bola šťastná alebo smutná, sa prejavilo ako na mne, tak aj na mojich fotkách.
Spomenuli sme, že tvoja najbližšia výstava sa bude venovať práve vodným portrétom. Čím ti učarovalo vodné prostredie?
Rada fotím vo vode, ale nevybrala som si to kvôli tomu. Skôr som na fotení v Prahe pochopila, ako veľmi je voda dôležitá. Vodu chápem ako očistu. Takú tú svoju očistu. Mala som ťažké mesiace, možno aj roky a z tínedžerského sveta sa mi vrátili nepríjemné stavy úzkosti. To ako som to nechtiac s Jankou preniesla do fotiek, už bola taká náhoda – nenáhoda. Avšak nebude to len o negatívnom psychickom svete, ale aj o tom peknom. Vlastne každá z fotiek niečo z toho môjho obdobia predstavuje. Či už topenie (v problémoch) alebo šťastné vynorenie. Je už na každom osobitne, kto si čo ako vezme.
Fotografia zachytáva moment, okamih… Je v tomto prípade voda akousi “nápovedou” pri čítaní príbehov? Teda či padá z nás, keď sa vynárame, je rozbúrená, pokojná a tak ďalej?
Voda pre mňa znázorňuje očistu. Vo vode sa daná emócia dá asi lepšie znázorniť. Takže asi preto voda. Vo vode som fotila už veľmi veľakrát. Či to boli jazerá, rieky alebo vaňa. Vždy ma to nejak ťahalo a páčilo sa mi, že tam toho viem veľa vymyslieť. Za tie roky som si nazbierala naozaj veľa vodných portrétov.
Čo sa ti zdá pri fotení portrétov vo vodnom prostredí fascinujúce? Hra svetla, odraz vo vode, priesvitnosť… Je to zložitejšie ako fotiť bežné portréty?
Na vodných foteniach mám rada tie farby a aj odrazy, ktoré vzniknú. Záleží, či je fotenie v jazere, v mori alebo vani. So všetkým sa dá vyhrať a vždy je na tom niečo okúzľujúce a pre mňa upokojujúce. Myslím, že to zložitejšie nie je. No keď si pozerám fotografie od iných fotografov vo vode, nie každému to ide. Rovnako ako to niektorým ide úplne úžasne a mám chuť sa skryť. Zložitejšie to asi troška je. Záleží od terénu. Vo fotení vo vani je dôležité svetlo, treba ho premyslieť, keďže kúpeľne sú väčšinou tmavé. Tam je dôležité aj to, že keď máte vaňu veľmi škaredú (kachličky a pod.) treba vymyslieť k tomu aj tematické fotky alebo to spraviť tak, aby ich nebolo vidno. Dosť často fotím z hora, takže niekedy sú to riadne stresy či spadnem s foťákom do vane na modelku alebo nie. Ťažké bolo natáčanie a fotenie morských panien, ktoré prebiehalo v jazere, ktoré bolo plné bahna a kadečoho iného. Naozaj to nebolo príjemné a veľmi krásne to dievčatá v kostýme a zamotané v sieti zvládli. Pri fotení v mori je to celkom ťažké, keďže vlny vám celkom krásne vedia zamočiť foťák a z toho by sa asi nedostal. Takže ťažkosti sú len také, aké si vytvoríme. Ja si to užívam vždy, keď fotím vo vode so stresmi – či s foťákom spadnem do vody.
V akom zmysle je podľa teba človek prepojený s vodou?
Naše telo sa zväčša skladá z vody. Väčšina z nás sa vo vode vyžíva a cíti ako doma. Keď sa cítite zle, dáte si kúpeľ. Takže si myslím, že je voda v našich životoch dôležitá a pomáha nám. Či už ide o psychický alebo fyzický stav.
Kde a kedy si môžeme pozrieť tieto fotky? Ktorá je to v poradí tvoja výstava?
Je to moja štvrtá výstava. Tretia, ak nerátam spoločnú výstavu v Prešove asi 4 roky dozadu. Vernisáž som mala v Halmi Caffe v Košiciach a neskôr v Bratislave. Keďže to boli moje prvé výstavy, boli iné ako bude táto. Skôr to bol výber mojich najlepších fotiek. Keďže môj priateľ točí videá, ja vymýšľam a fotím, začali sme spolupracovať a rada by som všetkým ukázala aj jeho talent. Tvoríme spolu, takže je to také 2 v 1. Fotky na tejto výstave budú na predaj. Akonáhle z nich splatím všetky náklady na tlač, peniažky si nenechám, ale posuniem ich ďalej. Milujem deti a veľmi rada im pomáham. Fotky z prvej výstavy som na instagrame a facebooku predávala a peniažky putovali pre POP Akadémiu, ktorá pre deti s aspergerom chce vytvoriť a založiť súkromnú školu. Preto peniažky z predaja fotiek poputujú im.
VODA – výstava fotografií Veroniky Selepkovej
Utorok 20. augusta 2019 o 19:00 – 22:00
Zlatá Pivnica
Hlavná 16, 04001 Košice, Slovakia
Fotografie budú na predaj a môžete si ich pozrieť v Zlatej Pivnici istý čas. Fotky, ktoré budú na výstave, na sociálnych sieťach a na webe nenájdete.
Foto: Veronika Selepková photography
Autor: Miroslava Slejzáková, Denník reportérky
Denník reportérky 
Pridaj komentár