Na úpätí Belianskych Tatier, v srdci malebnej obce Ždiar, stojí rozprávková drevenica. Je postavená podľa pôvodnej ľudovej architektúry tejto podtatranskej dedinky. Keď do nej vstúpite, vrátite sa o storočie dozadu a na chvíľu pocítite ako kedysi žili naši predkovia.
Múzeum predstavuje goralskú kultúru, tradície, ľudové odevy, ale aj spôsob života niekdajších Ždiarčanov. Objekt bol postavený v roku 1971, keď si miestni obyvatelia povedali, že posolstvo predkov treba zachovať aj pre budúce generácie. Predlohou múzea boli tradičné drevenice z roku 1911 a 1914.
Stavba je rozdelená na dve časti. Prvá je obytná a prezentuje bežný život v minulosti. Druhú, hospodársku časť, tvorí zbierka nástrojov a pomocného náradia, ktoré sa kedysi využívali.
Už pri vstupe do Ždiarskeho domu vás privíta tradičná kuchyňa. Zaujímavosťou je, že dym z pece nevychádzal z domu komínom, ale rozplynul sa v podkroví, čím si budova udržiavala teplo. Jedlo ostávalo v piecke po celý deň, aby bolo stále teplé a ktokoľvek sa mohol obslúžiť.
Pri stole mal každý svoje miesto a kedysi to mohlo vyzerať aj takto.
Po večeroch sa ľudia venovali svojim koníčkom. Ženy často vyšívali a muži s chlapcami vyrezávali drevené postavičky.
A keď bola na dedine svadba, bolo to s plnou parádou! Svadobné kroje si môžete pozrieť nielen na týchto bábikách, ale dokonca vyskúšať si a obliecť sa do tých naozajstných.
Takéto klobúky nosievali družbovia.
V expozícii nájdete aj hudobné nástroje, ktoré boli známe nielen na severe Slovenska, ale aj v Poľsku. Napríklad najznámejšie husle, tzv. „zlobcoky“. V Ždiari ich kedysi vyrábal ľudový umelec Matej Pitoňák.
Domy si kedysi zdobili vyrezávanými ochrannými symbolmi, ale napríklad aj vločkami z papiera alebo krepovými kvetmi na oknách.
V lete sa organizujú akcie aj v útulnom amfiteátri pred Ždiarskym domom. Zážitok z rôznych vystúpení určite doplní aj nádherný výhľad na Belianske Tatry.
Otváracie hodiny Ždiarskeho domu:
Pondelok – sobota od 10:00 do 16:00
Nedeľa od 13:00 do 17:00
Denník reportérky 
Pridaj komentár