Vlakotúra: Margeciansky starý tunel

Kráčam po cestičke, keď tu zrazu, objaví sa predo mnou vstup do tunela. Tmavý, hlboký, na koniec nedovidím. Žmúrim do tmy. Jediné, čo zazriem, je jemný opar vznášajúci sa okolo stropných svetiel, ktoré sa zasvietili po tom, čo sa z tmy vynorí cyklista. Obmurované steny sa v diaľke strácajú a nahrádzajú ich nahrubo otesané skaly. Tak teda poďme na to. Vstúpme do Margecianskeho starého tunela.

Sú miesta, na ktoré sa jednoducho rada vraciam – či už autom alebo vlakom. Jedným z nich je jednoznačne starý železničný tunel neďaleko Margecian. A to hneď z niekoľkých dôvodov:

  • Neviem čím to je, ale priťahujú ma “džury”. Jaskyne, staré bane, tunely. Je to akoby ste vkročili do tajomných dverí… A zrazu sa ocitnete v tmavom svete bez okien, bez signálu, bez svetla, s nezvyčajným tichom, kde sa v echu ozýva voda kvapkajúca zo stropu.
traja turisti v tuneli
Zmoknutí turisti, ktorí idú zachraňovať svet
  • Aj keď sa nám posledný čas Ružín v médiách ukazuje ako vodná nádrž plná plastu, odpadu a špiny, v skutočnosti je to nádherné miesto s úžasnými scenériami. Jednoducho sa musíte zastaviť a pozerať.
Ružínska priehrada
(foto: Miroslava Vaníková)
  • Už viac ako 8 rokov cestujem takmer každý týždeň vlakom z Košíc do Spišskej Novej Vsi a opačne. Mám jedno pravidlo. Vždy sedím na tej strane vlaku, na ktorej je železničná stanica v Margecanoch. Pretože jedine z tej strany uvidíte najkrajší západ slnka s lúčami odrážajúcimi sa od vodnej hladiny.
západ slnka za Ružínom
Západ slnka za Ružínom (foto: Miroslava Vaníková)

K tunelu bez koľajníc

Tak čo, presvedčila som vás na malú vlakotúru? Ak áno, netreba vám k tomu nič výnimočné – len pár eur na vlak a niekoľko hodín času. Ak však máte také šťastie ako ja – nezabudnite si pribaliť pršiplášť, horúci čaj v termoske, náhradné oblečenie a gumáky (aj v lete).

výhľad na Ružín
(foto: Miroslava Vaníková)

Odvezte sa vlakom do Margecian. Ak sa nikam neponáhľate, pokojne vystúpte v Margecanoch a vyberte sa odtiaľ pešo. Čaká vás približne pol hodinová prechádzka okolo Ružína, náučný chodník, informačné tabule o histórii výstavby vodného diela a zopár oddychových miest s lavičkami. Ak vás zaujíma len tunel, výhodnejšie je vystúpiť na stanici Margecany – zastávka, kde stoja osobné vlaky.

margecany zastávka
Margecany zastávka (foto: Miroslava Vaníková)

Z tejto zastávky sa vyberte smerom dole k vodnej nádži a napojte sa doľava na asfaltovú cestu, akoby ste sa vracali smerom, z ktorého ste prišli vlakom (ak cestujete z Košíc). K starému železničnému tunelu sa dostanete za cca 10 minút pohodovou chôdzou.

Jediná cesta vedie cez tunel

Ocitnete sa pred vstupom do tunela, ktorý sa zvykol nazývať aj Rolovský tunel. Tesne vedľa neho prechádza druhý tunel, ktorým by ste však asi ťažko prešli, pokiaľ nechcete riskovať zrážku s vlakom. Starý tunel je však prechodný, často tam stretnete turistov, cyklistov, ale, pozor, aj autá. Vybudovali ho v roku 1872 v rámci jednokoľajnej Košicko-bohumínskej železnice a je dlhý 431 metrov.

Cyklista v osvetlenom tuneli (foto: Miroslava Vaníková)

Svojmu účelu slúžil 83 rokov. Potom spustili prevádzku na novej dvojkoľajke Trať Družby (súčasný tunel, hneď vedľa) a starý tunel stratil svoj zmysel. Odstránili z neho koľajnice a vybetónovali dno, takže podlaha sa zdvihla približne o pol metra. V súčasnosti tunel slúži ako jediná príjazdová cesta do rekreačnej časti Kozinec s pokračovaním cez Malú a Veľkú Lodinu až do Kysaku.

Nový (súčasný) železničný tunel pri Margecanoch

Pôvodné steny s osekanými kameňmi

Približne polovica z celej dĺžky tunela nemá obmurované steny. V niektorých úsekoch uvidíte iba samotné opracované skaly. Skvelou výhodou je, že tunel je už niekoľko rokov osvetlený stropnými svetlami so senzorom pohybu. Jeho krásu tak uvidíte dokonale a výborne vyzerá aj na fotkách bez dodatočného osvetlenia priestoru.

Neopracované skalné steny vnútri tunela (foto: Miroslava Vaníková)

Pešieho prechodu sa nemusíte báť. Hoci tam dnes premávajú autá (aj keď zriedkavo), na krajoch sú vybudované úzke chodníky. Vďaka osvetleniu tunela dokonca nepotrebujete ani baterku. A ak budete mať moje šťastie, do tunela vkročíte ako do úkrytu pred búrkou a na druhej strane vás bude čakať svetlo a slnečný deň.

Cesta tam a späť

Pre cestu späť platí to isté ako pre cestu tam. Ak si chcete skrátiť pešiu trasu, choďte na Margecany zastávku. Osobné vlaky však nepremávajú tak často ako rýchliky. Ak sa vyberiete na stanicu do Margecian, užijete si príjemnú prechádzku okolo Ružína (odporúčam pri už spomínanom západe slnka).

Cestička okolo Ružína (foto: Miroslava Vaníková)

Vodná nádrž bola postavená v rokoch 1963 – 1973 na Hornáde pod sútokom Hnilca. Jej šírka sa pohybuje v rozmedzí od 300 do 500 metrov a dosahuje hĺbku 50 metrov. Ružín zadržuje až 59 mil. m³ vody, ktorou zabezpečuje aj neďalekú elektráreň.

TIP: Ak radi korčuľujete, jednoznačne si v dobrom počasí pribaľte do batoha aj korčule. Asfaltová cesta okolo Ružína je ideálna pre bežcov, korčuliarov aj cyklistov.

Vlakotúra v rozhlase

Margeciansky starý tunel som navštívila aj v rámci mojej rozhlasovej relácie Vlakotúra po východe spolu s Dominikou a Adamom z blogu Autom po Slovensku. Presvedčila som ich, aby na chvíľu vymenili pohodlie auta za vlak a vybrali sme sa za dobrodružstvom. Vypočujte si, čo všetko sme spolu zažili 🙂 Klik sem!

S Dominikou a Adamom z blogu Autom po Slovensku

Pre viac zaujímavostí a tipov na výlety sledujte moju FB stránku Denník reportérky 🙂

Text, Foto: Miroslava Vaníková, Denník reportérky

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: