Príbeh odvrhnutého psa alebo ako sme našli Skalku na Bielej skale

Počas mojich potuliek východným Slovenskom zažívam rôzne dobrodružstvá. Väčšinou pozitívne, avšak niekedy nastanú nepredvídané situácie. A tak sa dnes zamýšľam, ako by skončil príbeh jedného psíka, keby som sa v isté januárové ráno nevybrala do hôr.

Keď ešte fungovala u nás v rozhlase relácia Horami dolami, nahrávala som reportáž z Volovských vrchov. Bol január a s predsedom miestneho KST sme sa vybrali z Krompách na Bielu skalu. Podľa stôp v snehu sme videli, že v ten deň sme boli na tom mieste prví.

biela skala, volovské vrchy
Výhľad z Bielej skaly

Hore nás však čakalo prekvapenie. Pobehovala tam a štekala mladá fenka slovenského kopova. V noci bolo – 17 °C. Podľa stôp nám bolo jasné, že tam strávila minimálne jednu noc. Zjedla mi celú desiatu, ktorú som si doniesla, zamilovala si ma a šla s nami celú cestu až do Krompách. Povedala som si, že určite sa niekomu zatúlala pri poľovačke, a keďže sama mám doma psíka, rozhodla som sa pomôcť.

15825841_839333696169895_8187661011607011699_n
Takto sa ku mne Maggie/Skalka vo vlaku túlila

Do vlaku ma ani nechceli s ňou pustiť, keďže som ju mala na provizórnom špagátiku a bez náhubku. Nakoniec som nejak prekabátila systém a dostala sa s ňou šťastne až domov. Bola veľmi inteligentná a počúvala ma na slovo. Keďže u nás nemohla zostať, kontaktovala som Útulok šťastný psík. Veľmi rýchlo a ochotne zareagovali a ja som prisľúbila, že sa pokúsim čím skôr nájsť pravých majiteľov. Hneď ako som prišla domov, spustila som hľadaciu lavínu. Stovky zdieľaní príspevku, telefonáty, pomáhal celý šalený východ.

15826201_839333689503229_1277092280110214619_n
A konečne spokojná u nás doma

Ráno ma zobudil telefonát od majiteľa, že fenka sa im zatúlala pri poľovačke, má 7 mesiacov a volá sa Maggie. To bolo radosti. Ale znie to príliš ideálne, však? Majiteľa som nakontaktovala na útulok, on povedal, že si po ňu príde. Neskôr povedal, že nemá čas, príde o týždeň… A keď mu asi po mesiaci volali z útulku, či si po ňu príde, povedal, že nemá záujem, nech si ju nechajú.

Skalka, ako ju začali volať v útulku, si však veľmi rýchlo našla nový domov. Verím, že sa jej s novými majiteľmi darí a je šťastná doteraz. A tak občas rozmýšľam, či ju v tom lese nenechali naschvál. Keby predsa našli môjho zatúlaného psa, všetko by som hodila a utekala poňho.

15873108_839333609503237_5338428709767355436_n
Deti v Krompachoch sa s ňou hrali a pomáhali mi hľadať majiteľa

Niekedy si na tento príbeh spomeniem a zahreje ma pri duši, že som dokázala pomôcť. A zároveň ma desí, koľko podobných príbehov neskončilo dobre… A viete, čo bolo najlepšie? Že miestni obyvatelia mi povedali, čo sa starám do cudzích vecí. Že určite je z okolia a keď ju vezmem, akurát uškodím. Veľmi ma to škrelo a nevedela som či konám správne. No som rada, že som nepočúvala ich reči, ale riadila sa svojím srdcom.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: