Rozhovor s Makbedrikom: O cestovaní vlakom, fotocestách a koronavíruse

Cestovatelia na celom svete museli zrušiť svoje naplánované cesty a zavrieť sa doma. Pre ľudí, ktorých to tiahne stále na nové miesta, je súčasná situácia s korona vírusom ako za trest. Vo všetkom negatívnom sa však dá nájsť niečo pozivítne. Ako to vníma slovenský cestovateľ a fotograf Matúš Vavrek, ktorého poznáme pod prezývkou Makbedrik? Jeho fotocesty po Slovensku, na ktoré sa vyberá vlakom, musia počkať. A vôbec, ako vyzerá v súčasnosti cestovanie vlakom? Odpovede, ale aj tipy na čo sa pripraviť v slovenských vlakoch, nájdete v rozhovore 🙂

Ako vnímaš situáciu s korona vírusom a cestovaním na Slovensku? 

Koronavírus je veľká hrozba pre nás všetkých. Na mňa stále počas cestovania číhali rôzne hrozby. Nedá sa to však s COVID-19 porovnávať, avšak prakticky vždy tu bola tá pravdepodobnosť – najmä počas Európskej fotocesty, že sa od niekoho niečim nakazím. Počas ciest som vždy aktívne dodržiaval hygienu. Keď som sa dozvedel o nákaze, postupne som sprísňoval svoje hygienické návyky a stále som čím ďalej tým viac opatrnejší. Cestovanie na Slovensku je momentálne v provizórnom režime. Som rád, že ľudia bez auta majú aspoň nejakú možnosť dostať sa z bodu A do bodu B.

chmarošský viadukt
Chmarošský viadukt (Autor: Makbedrik)

V súčasnej situácii, samozrejme, nemôžeš cestovať a zrušil si aj svoje fotocesty. Ako to berieš? 

Zhodou okolností sa mi pokazil fotoaparát, a tak to obmedzenie pociťujem menej. Viac ma to obmedzuje v tom, že som menej s rodinou či priateľkou. Snažím sa správať zodpovedne a cestujem len keď musím. Premýšľal som, že aspoň s mobilom spravím nejaké fotocesty, poprípade s požičaným fotoaparátom. Situácia je však mimoriadne vážna a tak som doma. Robím si poriadky v počítači, triedim, upravujem si fotky a chystám ďalšie videá, ktoré zhrnú moje fotocesty do jedného celku. Tentokrát si nerobím dopredu plány, pretože neviem, čo bude zajtra, nie to ešte o týždeň. Kontinuálne však dobieham zameškané. 

koľaje
Autor: Makbedrik

Aké máš zážitky z posledných ciest, na ktorých si bol ? Boli vlaky vyľudnené? Chodili ľudia s rúškami? A čo hygiena? 

Počas posledných dvoch ciest som sa cítil sa ako v prvom rannom vlaku. Pritom som cestoval večernými spojmi a tie sú za normálnych okolností viac obsadené. Spočiatku som si dával respirátor len keď bolo vo vlaku viac ľudí. Potom som si ho dával vždy. V súčasnosti sú rúška či respirátory vo vlakoch povinné. Všímam si, že sa k tomu ľudia stavajú zodpovedne a chodia so zahalenými ústami a nosom.

Moja posledná cesta „z domu do domu“ bola vyhrotenejšia. Bol som svedkom toho, že cestujúci nebol s týmto stotožnený a vlakvedúci ho nepustil do vlaku. Na ďalšej zastávke mali respirátor len v ruke, avšak nie je možné takto cestovať. Do tretice cestujúci, ktorý si dal počas cesty šál z nosa a úst. Upozornil som ho, aby si to dal späť a on mal potom celú cestu šál na nose a ústach. V tom čase cestovalo nejakých 5 ľudí, každý mal okolo seba priestor. Hygiena vo vlakoch bola síce veľmi dobrá, avšak najmä v tomto období opatrnosti nie je nikdy dosť.

vlak
Autor: Makbedrik

Ak už musíme niekde ísť vlakom, na čo sa máme pripraviť? Čo si zobrať? 

  • Vstup bez zahalenej tváre a nosa je v staniciach, ale aj vo vlakoch, zakázaný! Je potrebné si vziať buď to rúško alebo respirátor. Vlakvedúci kontrolujú lístky už len vizuálne. Lístok je potrebné ukázať sprievodcovi prednou stranou, kde je uvedené, kam dotyčný cestuje. 
  • Odporúčam si vždy umývať ruky. Ja som si, napríklad, umýval ruky po nastúpení aj pred vystupovaním z vlaku (nikdy nevieme či niekto nakazený cestoval vlakom, čoho sa dotýkal a podobne). 
  • Vlaky sú vybavené vodou, mydlom, umývadlom, papierovými utierkami a pod. Odporúčam však vynechať sušič na ruky, ktorý prípadné vírusy len rozptýli do vzduchu. Nosím so sebou aj vlhčené utierky, pre istotu.
  • Vo vlaku neodporúčam odhaľovanie nosa a úst. Niekedy môžu po nakazenom ostať kvapôčky vo vzduchu. V tomto sú lepšie vlaky, kde sa dajú otvárať okná. Podľa WHO sa kvapôčky držia vo vzduchu max. 3 hodiny, na niektorých materiáloch aj 72 hodín (preto to umývanie rúk). Kontaktný prenos je menej pravdepodobný, no nie je nemožný. 
  • Sadať si je najlepšie samostatne, čo najďalej od ľudí. 
  • Ak niekto kýcha, kašle, tak ho treba obchádzať. 
  • Ak vám budú slziť oči, nedovoľte, aby sa dostali slzy k nosu, či ústam.
  • Ja keď som prišiel domov, veci som dal rovno do práčky a osprchoval sa.
chmarošský viadukt
Autor: Makbedrik

Máš nejaké tipy ako si skrátiť karanténu doma, ak sme miestni cestovatelia? Napr. virtuálne múzeá a podobne? 

Virtuálne múzeá sú na oplátku skvelý tip pre mňa. Spánok som donedávna vnímal ako neznámy server. Či už som prišiel zo školy alebo z práce, hneď som sa púšťal do učenia, cestovania, fotenia a ďalších rôznych aktivít. Priznám sa, že počas tejto situácie spím viac, potom sa púšťam do aktivít a robím to, čo som za normálnych okolností robiť nemohol, respektíve dobieham zameškané veci. 

Aktivity podľa možností striedam, aby som nerobil stále to isté. Napríklad, zahrám si hru, upravím pár fotiek, medzitým si navarím, upracem, večer si pozriem správy, najmä tie o COVID-19, a potom buď idem spať, alebo robím svoje veci ďalej. Pracujem na svojom projekte fotocesty. Verím, že po skončení koronavírusu výrazne pomôže turizmu, vlakom a celkovo ekologickej doprave. O to viac budem potom chodiť do slovenských obchodov, reštaurácii, či ubytovacích zariadení. Týmto ďakujem fanúšikom, že mi pomohli a aj vďaka nim mám nový notebook.

Domaša kostol
Autor: Makbedrik

Nuž a na záver – tvoj odkaz pre ľudí?

Kedysi som si nevedel predstaviť to, že niekedy budem aktívne cestovať. Neskôr som si nevedel predstaviť život bez cestovania. Nadišiel však čas, kedy musí cestovanie počkať. Ja som svoje fotocesty na istý čas odložil. Ak je to možné, odložte svoje cestovanie aj vy.  Zdravie je prvoradé. Vírus je v tomto ohľade taký zákerný, že sa neprejaví hneď a každý z nás ho môže nevedomky prenášať. Preto buďte zodpovední a ostaňte doma. Aj keď to nebýva u mňa zvykom, ostávam sedieť doma a snažím sa ten čas využiť oddychovo, ale aj produktívne. Klasická prechádzka v prírode síce nezaškodí, slnko prospieva, no snažte sa chodiť na miesta, kde je minimum ľudí. Práve tým, že sa budeme menej stretávať, pomôžeme zabrániť šíreniu nákazy, a tak sa tento zlý sen skončí oveľa skôr. Čaká nás doslova nový život s novými výzvami, novými návykmi. Strávme teda tento čas doma. Spolu to zvládneme!

koľaje
Autor: Makbedrik

Foto: Matúš Makbedrik Vavrek, Autor: Miroslava Slejzáková, Denník reportérky

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: