Perinbaba sa háda s Mrázikom – či krajinu zasnežiť alebo zamraziť. Tohtoročná zima nám dopriala, hádam, už všetko – sneh, blato, mrazy, klzisko na chodníkoch, víchricu aj slnečné lúče. Ak patríte medzi tých, ktorí neradi sedia doma, mám pre vás tip na výlet za každého počasia. Jednoduchý, rýchly, s krásnymi výhľadmi a kusom histórie.
Dnešná vlakotúra nás zavedie k Obišovskému hradu v pohorí Čiernej hory. Zvyšky zrúcanín ležia v časti Stráža, severne od Obišoviec, na mieste nazývanom Zámčisko (360 m). Prístupové cesty k hradu sú dve – jedna z Obišoviec a druhá, tá ktorú sme si vybrali aj my, z Ličartoviec. Obe trasy zvládnete do 30 minút.
Prístup
Po vystúpení z vlaku v Ličartovciach vás privíta razcestník, ktorý vás hneď navedie na tú správnu cestu. Celá trasa je dobre značená a nemáte sa kde stratiť.
Vyberte sa poľnou cestičkou podľa smerovníka na vlakovej zastávke. Onedlho sa ocitnete na lúke, z ktorej uvidíte celé Ličartovce. Po 10 minútach chôdze vás chodník zavedie do rozprávkového lesa. Nechajte sa zlákať červeným nápisom a vkročte do zamrznutej krajiny.
Po krátkej chôdzi lesom (cca 5 minút) vyjdete opäť na lúke. Alebo spadnete do priepasti? 
Už len pár minút a sme v cieli. Kráčame po poliach a lúkach, stále za nosom. Cestou míňame niekoľko posedov. Nakoniec sa ocitáme pred dreveným prístreškom, ktorý má vybudovaný priestor pod strechou. Vyliezli sme po rebríku, nakukli dovnútra a zistili, že je to ideálne miesto na prespanie, keď sa túlate po horách.
Výskumy a dobrovoľníci
Už len pár desiatok metrov a ocitáme sa pred priekopou a niekdajším vstupom do hradu. uvítala nás informačná tabuľa, rozprávajúca o histórii hradu. A ďalšia, ktorá predstavuje prácu dobrovoľníkov a to, čo všetko stihli pre záchranu hradu urobiť, keďže Obišovský hrad dlhé roky chátral. Archeológovia počas výskumu v rokoch 1961 – 1962 odkryli základy murív, ktoré boli ponechané napospas prírode. Obnova hradu začala v roku 2012 spoluprácou obce Obišovce a združenia Rákociho cesta. Výsledkom bolo zameranie hradu, dobrovoľnícky tábor, brigády a rôzne projekty pod dohľadom archeológa. Zvyšky murív boli očistené a zakonzervované, obnovila sa prístupová cesta k hradu a most.
História
Hrádok je datovaný do 13. storočia a podľa nálezov život na ňom trval do polovice 15. storočia. Drienovská vetva Abovcov sa po prvom tatárskom vpáde rozhodla vybudovať si bezpečné sídlo, ktoré by ich ochránilo pred nepriateľom. Vybrali si malý kopec nad riekou Svinka, nenápadný vŕšok, dnes nazývaný Zámčisko, obklopený prudko klesajúcimi svahmi s prístupom len z východnej strany.
Chýbalo mu predhradie. Jednoduchá dispozícia nádvoria nepresahuje 25 x 30 metrov. Je to typický príklad útočiskového hradu, skrytého hlboko v doline a s dobrým výhľadom na Obišovce. Dokonca z nádvora vidieť aj Kapušiansky hrad.
Pôdorys hradu
Celý hrad obliehal vykopaný val s priekopou hlbokou 2,5 metra. Cestička vedúca k hradu končí pri jednoduchom drevenom padacom moste, prechádzajúcom ponad val. Hneď pri vstupnej bráne stála kedysi strážnica opierajúca sa o hradbový múr. Hradba bola pevná, miestami široká až 2 metre.
Hlavnú obrannú funkciu spĺňala veža s okrúhlym pôdorysom a vnútorným priemerom 3,5 metra. Hrúbku mala 2,8 m, pričom sa predpokladá, že smerom do výšky sa zužovala. Bývanie pre pánov posyktoval jednoposchodový nepravidelný palác, s troma priestormi. Uprostred nádvoria bola do kamenného podložia vysekaná cisterna (7 m), slúžiaca na zachytávanie dažďovej vody.
A nezabudnite: Ak sa vám na hrade páči a oceňujete prácu všetkých, ktorí sa podieľajú na jeho záchrane, môžete im pomôcť aspoň malým finančným darom. Nájdete tam takúto pokladničku.
Text, Foto: Miroslava Slejzáková, Denník reportérky
Denník reportérky 
Pridaj komentár