Už od raného detstva ma zaujímalo, čo je tá záhadná veža pri Spišskom Hrušove. Často sme prechádzali okolo a ja vždy nalepená na okne auta som plná zvedavosti pozorovala opustenú vežu uprostred lúky. Parcela, na ktorej sa nachádza, sa veľmi trefne nazýva aj Pri koscilku. Pri objavovaní krás môjho rodného kraja som do histórie tohto miesta nazrela s historikom Ivanom Chalupeckým.
Ako som sa dozvedela, pôvod, tejto pre mňa tajomstvom zahalenej vežičky, musíme hľadať v stredoveku. Je to totiž jediná viditeľná pamiatka, ktorá ostala na tomto mieste po stredovekej dedine Miloj.
Dedina sa rozprestierala medzi Spišským Hrušovom, Vitkovcami a Chrasťou nad Hornádom. Na západnej strane ju obtekal potôčik, ktorý v stredoveku zapĺňal dnes už zaniknutý a vyschnutý rybník. Najstaršia zmienka je z roku 1255, keď sa spomína ako terra Miloj. Niektorí odborníci uvažovali, že to nebola dedina, ale len zem a pod. Archeologické vykopávky však dokázali, že kostol v tej dobe už existoval. To znamená, že kostol tam nemohol byť, keď tam nebola dedina.
Dedina žila najmä v 14. – 15. storočí. V dokumentoch sa spomína ešte v roku 1538, keď obec začala upadať, pretože už v tom roku sa spomína medzi majetkami, ktoré získala Levoča. Posledná historická zmienka je z roku 1547, kde sa spomína už nie ako obec ale ako osada. Archeologický výskum tam našiel dva domy. Často máme skreslené predstavy o stredovekých dedinách, keď si ich predstavujeme ako veľké dediny z filmov. Tie dediny však mali možno 4 až 8 domov.
Miloj bol bežnou poľnohospodárskou dedinou. Domy mali 4,5 x 4,5 metra. Zaujímavosťou je aj to, že sa tu našla hrnčiarska pec na vypaľovanie keramiky z prelomu 14.-15. storočia. Ako som spomínala, po Miloji ostala jediná viditeľná pamiatka, a to veža z kostola, zasväteného sv. Stanislavovi. Je to pomerne mohutná veža, ktorá bola neprimerane veľká ku kostolíku, ktorý bol bežným malým dedinským kostolom.
Keď Mariášiovci neskôr stavali svoj kaštieľ v Spišskom Hrušove, na jeho stavbu použili kamene z kostola. Veža ostala, tá nespadla, možno aj preto, že sa ju nikomu nechcelo búrať.
Odpoveď na otázku, prečo zanikla stredoveká dedina Miloj, nie je dodnes známa. V ľudovej tradícii sa zachovala povera, ktorú poznám aj ja z rozprávania mojej babky, že dedina žila v hriechu, a tak sa prepadla pod zem. Jedine kostol ako posvätné miesto ostal zachovaný. Skutočnou príčinou však pravdepodobne bolo vypálenie dediny alebo morová epidémia.
Foto: Midnight Miloj – Peter Majkut
Denník reportérky 
Pridaj komentár