Ako som skúsila písať pre bulvár… Velebnosti, jdu blejt (výkričník)

Nasledujúci článok som musela nechať dozrieť v mojej hlave. Urobiť si trochu časový odstup a pozrieť sa na to s nadhľadom. Keďže pracujem v oblasti médií už niekoľko rokov, chcela by som sa s vami podeliť o svoje skúsenosti, ktoré nie sú vždy ružové a sú veci, ktoré by bežný čitateľ mal vedieť. Pretože záleží na každom vašom kliku. Pretože spoločne tvoríme obraz tejto spoločnosti. 

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako to vyzerá v zákulisí slovenských (nielen online) magazínov? Kto napísal článok, ktorému veríte alebo či uvedené fakty sú naozaj pravdivé? Nemôžem, samozrejme, hádzať všetky magazíny do jedného vreca a nebudem ani konkrétne menovať. Nechcem nikoho hanobiť, chcem len aby sme sa na chvíľu zamysleli.

Tí, ktorí ma sledujú a poznajú, vedia, že rada tvorím tzv. pozitívnu publicistiku. Píšem a nahrávam príspevky o krásach Slovenska, historických pamiatkach, turistických trasách… A tak som si myslela, že možno by nebolo zlé rovno o tom písať pre nejaký magazín. Oslovil ma prvý. Za autorský článok mi ponúkali 5 eur (samozrejme nezdanených). Keď som sa opýtala, či by bolo možné finančnú odmenu navýšiť vzhľadom na to, že za príspevkom vycestujem, zaplatím si náklady a stojí ma to nejaký čas, povedali mi, že bohužiaľ, my na to nemáme rozpočet. Jednoducho info o mieste použite z Wikipédie (hlavný zdroj väčšiny magazínov) a obrázky z voľne dostupných webov. Poctivý článok vám zaplatí málokto. 

Skúsila som iné vydavateľstvo. To fungovalo na princípe čítanosti – čím viac klikov na článok, tým viac peňazí pre mňa. Bohužiaľ, opäť som so svojimi morálnymi hodnotami nepochodila. Napísala som kvalitný článok, ktorý mal 500 videní a na sociálnych sieťach 400 lajkov. To zjavne svedčí o tom, že väčšine ľudí, ktorí na neho klikli, sa aj páčil. Avšak nezarobila som  na ňom ani 50 centov (samozrejme nezdanených).

Naopak, keď ste napísali totálny brak, dali do nadpisu výkričník, vatu typu “toto ste ešte nikdy nevideli”, spomenuli ste zadoček, zarezané tangáče, svetový trapas či kozičky mladej mamičky, mali ste tisíce až 10-tisíce videní a peniažky zarobené. Dokonca stačilo napísať jeden odsek a zazdieľať tam video či fotku hviezdy z instagramu. 20-tisíc videní, 40 lajkov, 50 nenávistných a hejterských komentárov… Ale klikli ste. Nezáleží na tom, či sa vám ako čitateľovi článok páčil. Záleží na tom, či ste na neho klikli. Aj keď ho otvoríte a poviete si, čo je toto za blbosť, už ste klikli. Ak je článok klikaný, bude sa písať viac takýchto článkov.

Pre väčšinu týchto vydavateľstiev sme, bohužiaľ, už len štatistika. Sme čísla, ktoré im naháňajú príjem z reklamy (zaregistrovali sme, že používate Adblock, vypnite ho a ešte nám dajte lajk na FB, inak článok neuvidíte). Kvantita na úkor kvality. A v konečnom dôsledku, si za to môžeme sami. Predostierajú nám len to, čo sami konzumujeme.

Nehovoriac o tom, že dnes môže písať každý. Viete o tom, že článok, ktorý ste si pred hodinou čítali, napísal 17-ročný fagan, ktorý bol akurát tak prstom na mape a jeho úroveň gramatiky je taká, že ešte aj ypsilony plačú, vyplaví sa im slzička a stane sa z nich mäkké i? Plagiátorstvo ani nespomínam. Kto iný by to vlastne za tie peniaze písal? Asi nikto, kto chce prežiť, zaplatiť si odvody a normálne fungovať.

Veď aká je to veda. Stačí sledovať zahraničné weby (9gag, Bored Pandu a podobné srandy) a hneď ako vyjde nový článok ho “preložiť” (rozumej hodiť do prekladača a lámavou slovenčinou a nepochopiteľným slovosledom skresliť informácie), prihodiť výkričník, šokujúcu fotku a tadááá! A do hodiny má nový článok o tom istom, len preformulovaný, väčšina slovenských magazínov. Éra internetu. Veď načo je nám škola. Načo je nám vedieť niečo o etickom kódexe novinára… Dnes môže písať každý. 

V čase, keď som písala pre jedno médium, mi bolo doslova fyzicky zle. V noci som nemohla spávať a rozmýšľala som, kam tento svet speje. Znie to ako klišé, ja viem. Ale nemohla som fungovať s myšlienkou, že vydavateľstvo, ktoré zastupujem a má viac ako 100-tisícovú čitateľskú základňu, púšťa do sveta svoje “osvety”. Články o tom, ako podvádzať svoju ženu, aby na to neprišla. Prečo by ste mali mať milenku. O tom, že dnešná doba je jednoducho taká… A kto nejde s davom je OUT. O tom, aké sú fyzické predispozície dôležité, kedy je správny čas odkopnúť ženu… 10 dôvodov prečo je to s prostitútkou lepšie ako s vlastnou ženou…

Naozaj sa vám nechce zvracať? Naozaj na toto klikáme? V súčasnosti má prístup k internetu a sociálnym sieťam každý. Áno, aj 13-ročné decká. Ak od detstva prijímajú takéto informácie, ktoré sú im predkladané ako úplne normálne… Čo z nich vyrastie? Naozaj dnešné médiá nepociťujú ani trošku zodpovednosti za slová, ktoré pustia do sveta, nezamyslia sa nad tým, že majú masový vplyv a že útočia aj na ľudí, ktorí sa riadia názorom – o tom písali v novinách, to musí byť pravda?

Zamyslime sa. Každý jeden klik je dôležitý. Sami si tvoríme obraz našej spoločnosti. My si vyberáme témy, ktoré nám ponúkajú. Ak by neboli čítané – neboli by. A nabudúce, keď vás zláka nejaký titulok, porozmýšľajte nad tým, či ten článok naozaj otvoríte.

Foto: pixabay

2 thoughts on “Ako som skúsila písať pre bulvár… Velebnosti, jdu blejt (výkričník)

Add yours

  1. Zajímavé zamyšlení, tyhle clickbaitové články nesnáším. Jejich hodnota je nulová a dokáže je splácat skutečně každý. Pro bulvár bych nikdy nepsala, ani za peníze. Člověk by měl psát od srdce a pokud možno inteligentně, občas když vidím něco bluvárního, tak se snažím představit si obličej člověka, který tohle dokázal napsat.

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: